Evanska - Epilóg

29. srpna 2014 v 13:36 | A&A |  Tvoje dni sú zrátané, Evansová!
A je to tu. Oficiálny koniec tejto zlátaniny. Ale nesmúťte! Máme ďalšiu kratučkú glosičku už dokončenú a ďalšia, 13-kapitolová, od inej autorky, sa pečie v trúbe.
Bavilo nás to. Nadávali sme. Trpeli ako kone. Smiali sa...Skrátka, ak nám to nepoškodilo mozog, bude to úspech.



ale nie v pravom slova zmysle:)
Možno si myslíte že teraz bude nasledovať Epilóg....nebude.
Nechcem skončiť tento príbeh , preto si nechávam zadné dvierka a možno niekedy napíšem Tvoje dni sú zrátané ,Evansová!Darebáctvo pokračuje!.
Ktovie.....možno raz tento príbeh budem čítať , ako stará babka, svojím vnúčatám a budem sa smiať na vlastnej hlúposti....(Úbohé vnúčatá...)
Možno tento príbeh skončí zabudnutý v čase a v hlbinách internetu a možno nie.... (Dúfam, že áno.)
Neviem...
No jedno je isté: ak niekto túto poviedku predsa len objaví na sto rokov starej stránke, ospravedlňujem sa každému za psychické újmy. ja na Evansovú budem spomínať ešte veľmi dlho, pretože mi spôsobila niekoľko modrín kvôli nesmiernemu chtíču mlátiť hlavou o steny ..... a dúfam , že vy si spomeniete tiež. (Si robíš srandu? Budem rada, ak to ešte niekedy dostanem z hlavy!)
Táto poviedka mi dala mnohé infarktové stavy a záchvaty nervov.......je to moja 2. dokončená poviedka a dovolím si tvrdiť , že oproti prvej je o vela lepšia. (O máličko.) (Wtf, to už čo muselo byť.) (Chceš do toho ísť? Moja mono verzia je dosť...akoby som to...It sucks.) (Ajaj. Ale... veď pošli. Zblázniť sa už viac nezbláznim... :D Snáď.)
Na tejto povči som si vyskúšala všetky možné patvary, svoje sily a myslím že som trochu pokročila v písaní (skromnosť sama , že?). (Skôr by som to označila za zaslepenosť a naivitu, ale dobre.)
Vďaka Lil som spoznala plno super človiečkov , poviedkárov , spriatelených blogov a ďalších úžasných ludí. Niektorí z nich možno ešte majú súdnosť a napíšu ľudí s ľ.
Nechcem Evansovej povedať zbohom , pretože sa ešte určite stretneme , tak hovorím:
,,Dovidenia." (Toľko sentimentu...)
A teraz náš epilóg! Rora, môžeš začať J
" Už?" EmoJames otrávene pozrel na Ayu.
" Ešte."
" Ešte furt?!" frustrovane zajačala Aurora, sediac pod tribúnou s miskou pukancov v ruke.
" Ešte hrajú," Jack Harkness odložil ďalekohľad. " Naše guľomety akosi... nefungujú."
" Nieee," žalostne zavyla Aya a hodila sa Jackovi na rameno. " Nech to už skončí!"
" Neboj, už len chvíľu," prehodil EmoJames a odpil si z vodky, podávajúc fľašu dokola.
(pokračuješ J)
Aya nepekne zazrela na Harknessa, ktorý jej milovanú fľašu vyfúkol pod nosom, a nasrdene si založila ruky na hrudi.
"Ja už na to proste nemám," zrúkla frustrovane.
"Vydrž," povzbudil ju EmoJames.
"Ale keď to sa nedá!" zafňukala podľa vzoru malého decka.
Pod tribúnou čosi duto zahrmelo.
"Rora?" zakričal Jack s obavou v hlase.
"Žiješ?" zaujímal sa EmoJames.
"Ja áno," ozvalo sa. Trojica sa s nemalou nádejou naklonila ponad tribúnu. Aurora si so spokojným úsmevom oprášila dlane. Pri jej nohách ležalo v čudnom uhle telo, oblečené v chrabromilskom metlobalovom habite. A o kúsok ďalej - prázdna miska od pukancov.
Bolo dokonané. Konečne, po tridsiatich ôsmich kapitlách sa to podarilo. Aurora si spokojne sadla na svoje miesto, odpila si z fľaše a blažene sa usmiala. Hotovo. Môžeme ísť zase o kus ďalej.

Ale najprv... PARTY HARD!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Piks Piks | Web | 1. září 2014 v 14:02 | Reagovat

Fúúú, tú glosičku som čítala už pekne dlho a musím sa len opakovať - klobúk dole a len nech neutrpí vaše duševné zdravie, pretože ja som miestami takmer išla obhrýzať stôl alebo si otrieskať hlavu o dvere (najmä som sa bála častí, pri ktorých sama autorka tvrdila, že nie sú také dobré, prepána, keď to dovtedy bolo také zlé, to môže byť aj horšie?? :D )

Pozdravujte Jacka. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama